Majstrovstvá Európy a Ázie v Turecku 2011

Po tom, čo Slovenská debatná asociácia zverejnila začiatkom novembra 2010 výzvu pre účasť na Majstrovstvách Európy a Ázie v Turecku, nám so spolužiakmi stačila sotva jedna prestávka na rozhodnutie zúčastniť sa tohto podujatia. Veď možnosť zadebatovať si s poprednými tímami z celého sveta sa slovenskému debatérovi len tak ľahko nenaskytne, a výlet do Istanbulu tiež nie je na zahodenie!

Trvalo však pomerne krátko a tím v zložení Matúš Bachan, Veronika Janovcová, Matej Kohár, Ján Kokavec a Jaroslav Leitmann musel začať s prípravou. Pod vedením trénera Jana Búzu sme strávili nespočetné hodiny nad internetom pri stavaní argumentačných línií na tézy o dopingu v športe, legitímnosti Wikileaks, potrebe eurovalu a bezplatnom univerzitnom vzdelaní. Situácie častokrát hraničiace so zúfalstvom však zľahčovala vždy prítomná dobrá nálada a do Turecka sme nakoniec odchádzali s pocitom dobre vykonanej práce.

V Istanbule nás však namiesto príjemného slnečného počasia, ktorým je Turecko také známe, čakala zima a dážď. Preto sme po ceste električkami a nekonečnom ťahaní kufrov po Istanbulských uličkách boli veľmi vďačný za útulný hotel v centre mesta, ktorý sa nachádzal iba desiatky metrov od bulváru plného obchodov a pouličných stánkov, kde nám ponúkali pečené gaštany, kukuricu, turecké praclíky, džús z granátového jablka či tradičný kebab. Prechádzky, ochutnávanie a leňošenie však nie presne vystihuje atmosféru prvých dní, počas ktorých sme sa horúčkovito snažili všetko dokončiť a žalúdky nám zvierala nervozita z prichádzajúceho začiatku súťaže.

V osudný deň začiatku sme po bláznivej jazde v tureckých taxíkoch dorazili do Robert College – jednej z najprestížnejších stredných škôl v Turecku. Už pri prechode obrovskou bránou a dvojminútovou jazdou cez školský les sme tušili, že chýry o astronomickom školnom asi budú pravdivé a skutočnosť, že budova školy bola vybavená vlastným divadlom, bazénmi či tenisovými kurtmi naznačovala, že o nás bude dobre postarané. Práve tu sme v prvý deň debatovali proti reprezentácii Nemecka a USA, po súbojoch z ktorými sme sa, aj na naše vlastné prekvapenie, tešili z dvoch výhier. Dlhá cesta na univerzitu Yeditepe, kde sme boli ubytovaní po zvyšok súťaže, bola preto veľmi veselá, a iba nasledujúci deň nás vrátil späť do reality.

V ňom sme totiž v debatách o Wikileaks a trestaní športových klubov za činnosť ich fanúšikov, proti Spojeným arabským emirátom a Chorvátsku, ťahali za kratší koniec, a iba večerný súboj proti Čechom o univerzitnom vzdelaní našu bilanciu preniesol späť do plusu a oživil sen o postupe do osemfinále. V ceste k nemu nám už stáli len Turci v debate o prístupe rodičov k Facebooku, Švédi v debate o bailoutoch a Rumuni v debate o umiestňovaní náboženských symbolov v školách. A zatiaľ čo o výhre proti Turkom sme ešte boli informovaní, výsledok druhých dvoch debát sme nepoznali až do večerného banketu, na ktorom boli oznámené postupujúce tímy. A aj keď sme po nešťastnom výkone s Rumunmi v postup verili iba poniektorí, obsadenie 13. miesta rozplynulo akékoľvek pochybnosti a vyvolalo neopísateľnú radosť z obrovského úspechu.

Čas na oddych a regeneráciu by sme si síce určite zaslúžili, osemfinále a naši oponenti z českej International Prague School nás však čakali už na ďalšie ráno. Improvizovaná debata na tézu „táto vláda by vyjednávala s teroristami“ bola sprevádzaná obrovským stresom i nesmiernym vzrušením a po dobrom výkone sme nesmelo dúfali v postup. Ten nám nakoniec bol oznámený z úst malajskej rozhodkyne, ktorá predsedala medzinárodnému panelu, a posunula nás do štvrťfinále proti Chorvátom. Mimoriadne tesná debata, v ktorej sme argumentovali proti naviazaniu rozvojovej pomoci na dodržiavanie ženských práv v rozvojových krajinách, však na naše sklamanie skončila v pomere 2:1 v prospech balkánskeho tímu, a my sme sa s turnajom rozlúčili na výbornom ôsmom mieste.

Koniec turnaja sme však rozhodne privítali, pretože popri niekoľkých debatách za deň, neustálych presunoch cez Istanbul, nočných prípravách a pár hodinách spánku, sme si ledva stihli uvedomiť, že sme v zahraničnej krajine a okolo nás je veľa zaujímavostí. Počas posledných dvoch voľných dní sme si preto užívali život plnými dúškami. Zistili sme, že v Istanbule sa nachádza neuveriteľné množstvo mačiek a psov, navštívili sme Grand Bazaar, kde nám dobré presviedčanie a vytrvalosť pomohli zjednať cenu kabelky či topánok aj na pätinu pôvodnej sumy, vstúpili sme do Hagie Sofie či Modrej mešity, jedných z najkrajších posvätných miest na svete, počuli sme tradičný spev z minaretov, a nechali si od neoblomného pouličného obchodníka urobiť šú-šajning.

Bláznivá doprava, neuveriteľná ochota domáceho obyvateľstva, krásna tradičná história i nádych moderného mesta vytvorili v Istanbule nezabudnuteľnú atmosféru, na ktorú určite nikdy nezabudneme. Rovnako ako nezabudneme ani na finálovú debatu Singapuru proti Grécku, ktorá nám ukázala akú dlhú cestu tréningov a debát máme ešte pred sebou, ak sa niekedy chceme porovnávať so svetovou špičkou.

Jaroslav Leitmann a Ján Kokavec

Všetky články na blogu

DK Sučany