Ako postupovať v tretích rečiach ?

1. Účel tretích rečí

Každá reč v debate KP má svoje špecifické postavenie a samostatné poslanie, hoci všetky dohromady napĺňajú jednotný cieľ – presvedčiť obecenstvo/rozhodcov o platnosti či neplatnosti tézy.

Prvé reči oboch tímov slúžia na zaujatie stanoviska, obsahujú interpretáciu tézy, samotné stanovisko tímu, hodnoty, ktoré tím obhajuje, argumenty, ktoré podporujú toto stanovisko a v prípade nesúhlasného tímu aj stanovisko k argumentom súhlasného tímu. Úlohou druhých rečí je rehabilitovať a rozšíriť tímovú líniu, obsahujú rozsiahlu reakciu na tvrdenia druhej strany a uvádzajú nové alebo spresňujú už povedané dôkazy.

Po N2 reči sa argumentačná časť debaty končí. Inými slovami, otázka platnosti jednotlivých argumentov by už mala byť vyriešená, všetky podstatné fakty už odzneli. Rozhodca by mal byť schopný nejakým spôsobom debatu rozhodnúť.

Účelom tretích rečí je sumarizovať debatu, upriamiť rozhodcovu pozornosť na najdôležitejšie body, ktoré sa v debate nachádzali, poskytnúť mu hodnotiace kritérium, ktorým môže posúdiť relevanciu jednotlivých tvrdení pre debatu.

Tretí rečník rekapituluje najdôležitejší obsah debaty. Nemalo by to byť formou „my sme povedali“, „oni povedali“, ale musí ísť skutočne o komplexné zhrnutie postojov oboch tímov k danej problematike. V tomto bode debaty už nemá zmysel hádať sa o jednotlivých bodoch, rozhodca už tie argumenty počul, a ak boli podané dostatočne zrozumiteľne aj im rozumie. Pri zhrnutí však prebieha výber dôležitých bodov debaty, teda už len tým, že ich v reči spomeniete im priradíte vyššiu relevanciu, než tým, ktoré opomeniete. Samozrejme, je žiaduce poznamenať, ako vidíte výsledok toho ktorého argumentu, no nie opakovať všetko, čo o ňom už povedali predrečníci.

Ďalšou dôležitou časťou tretej reči je váženie. Keď sa prvotnou selekciou obsahu debaty oddelili podstatné veci od nepodstatných, musí sa ukázať, že postoj vášho tímu k týmto problematikám je rozumnejší, hodnotnejší, ľudskejší... než postoj vašich oponentov. To je najdôležitejšia úloha tretej reči – v zhrnutí ste ukázali, podľa čoho by debata mala byť rozhodnutá, teraz ukazujete, prečo ste ju vyhrali práve vy.

2. Postupy tretích rečníkov

Na začiatok je nutné podotknúť, že pri tretích rečiach sa medze tvorivosti nekladú, pokiaľ má rečník na pamäti, že musí splniť svoju úlohu v debate, tak, ako bola popísaná v predošlom oddieli. Tak ako to však zvyčajne býva, aj pri tretích rečiach sa časom vytvorilo niekoľko overených postupov, ako svoj cieľ dosiahnuť.

2.1. Strety

Najjednoduchším a zrejme najpoužívanejším postupom tretích rečí je metóda stretov. Spočíva v tom, že debatér identifikuje body, v ktorých si tímy navzájom odporovali, združí ich do myšlienkových celkov alebo jednoduchých otázok a vo svojej reči ukáže, že prezentované argumenty jeho tímu tieto problémy riešia lepšie, než argumenty druhého tímu. Takýmito stretmi môžu byť v debate napríklad otázka bezpečnosti, zdravia alebo aj financií.

Ďalšou možnosťou práce so stretmi je okrem ich vymenovania a vysvetlenia aj ich prioritácia, teda usporadúvanie podľa relevancie. Je teda možné povedať napr. Našim oponentom sa síce podarilo ukázať, že finančná stránka nášho plánu nie je veľmi výhodná, ale my sme dokázali, že vieme radikálne zlepšiť bezpečnosť občanov, čo je omnoho dôležitejšie než peniaze.

Tento postup je veľmi podobný (a často zhodný) s použitím hodnoty ako kritéria, ak sú strety definované ako hodnoty. Ak by strety boli definované ako otázky, stále je možné tvrdiť, že sú rozlične dôležité.

2.2. Dôkazové bremená

Táto metóda vychádza z analýzy tézy. Téza, ako výrok, ktorý sa dokazuje alebo vyvracia, má určité predpoklady, ktorých potvrdením je potvrdená aj téza a naopak, ich spochybnením je i platnosť tézy spochybnená. Ak teda je možné tieto predpoklady identifikovať a ak je možné posúdiť, či sú alebo nie sú splnené, možno zároveň vyniesť súd o pravdivosti tézy.

Často sa stáva, že ak téza sama o sebe neobsahuje dostatok týchto predpokladov, obsahujú ich línie jednotlivých tímov a v jednotlivých argumentoch ich dokazujú.

Vezmime si príklad tézy OSN by mala intervenovať v Somálsku. Tretí rečník súhlasného tímu môže hovoriť: „V tejto debate aby téza platila, sme museli ukázať, že medzinárodná intervencia v Somálsku je oprávnená, že je nevyhnutná a že by ju mali vykonať vojská s mandátom OSN,“ a ďalej vysvetliť, že každú z týchto častí splnili a preto v debate víťazia, lebo téza stojí.

2.3. Dva svety

Táto metóda je vhodná najmä pre postupové tézy. Spočíva v komplexnom zhodnotení dôsledkov prijatia či neprijatia proponovaného opatrenia a ich kontrastu v modelových situáciách. Jej výhodou je, že rozmieňa na drobné, teda prenáša debatu do praktickej roviny, no zároveň sa na argumenty díva komplexne, globálne.

Nevýhodou tejto metódy je, že často vedie k logickým chybám ako snehové gule, čierna a biela či slamený panák pri popise sveta, ktorý svojim postojom prezentuje oponentský tím. Ďalšou nevýhodou je veľmi ťažká aplikovateľnosť na hodnotové debaty, keďže je veľmi ťažké opísať presvedčivo morálne uvažovanie ľudí bez skĺznutia ku karikatúre. Napriek tomu však tento postup je možné zdarne použiť, hlavne ak debata bola najmä o analýze benefitov.

2.4. Váženie kritérií

Už som načrtol jeho povahu v bode 2.1. Funguje podobne ako prioritácia stretov a nemalo by chýbať v žiadnej tretej reči, keď sa debatovalo o hodnotách na oboch stranách debaty. Ide v podstate len o porovnanie kritérií oboch tímov a vyzdvihnutie vlastného ako dôležitejšieho pre debatu.

Všetky tieto postupy možno v rámci jednej reči kombinovať, no samozrejme je nutné udržať reč konzistentnú, teda neprepchávať ju množstvom rôznych spôsobov analýzy, inak rozhodcovi prácu neuľahčíte, ale práve naopak skomplikujete tým, že bude nútený hľadať vo vašej reči nejaký unifikujúci prvok.

3. Štýl v tretích rečiach

Oproti prvým dvom rečiam v KP je štýl tretích rečí trocha uvoľnenejší, podobne ako ich forma a obsah. Zatiaľ čo v argumentačných rečiach sa často väčšinou riešia vecné otázky, tretie reči sú priestorom pre trochu emotívnejšie vystupovanie, už len preto, že v nich vystupujú do popredia hodnoty. Nemám samozrejme na mysli patetické vyjadrenia typu: „Deti budú plakať“ etc. (i keď aj tie občas majú svoje miesto), ale celkom jednoducho, nebojte sa vniesť do svojej reči trocha zmysluplnej rétoriky. Toto je samozrejme možné i v argumentačných rečiach, no tretia reč ponúka rečníkovi všeobecne viac priestoru, aby sa realizoval.

Matej Kohár

Všetky články v sekcií metodiky

DK Sučany